História basketbalu

Pohľad do minulosti

Študenti na univerzite v Springfielde, v USA, sa na hodinách telesnej výchovy nudili. Preto jeden z ich učiteľov v zime v roku 1891 vynašiel basketbal. Vtedy ani len netušil, že o storočie neskôr sa tomuto športu budú nadšene venovať milióny hráčov tak na lesklých palubovkách veľkých športových hál, ako aj na drsných asfaltových ihriskách „medzi panelíkmi“.

James Naismith

James Naismith, protestantský kňaz, učiteľ telesnej výchovy na kolégiu v Sprinfielde, Massachusetts, bol práve ten muž, ktorý vynašiel basketbal. Basketbal chápal ako hru bez násilia, ktorá je oveľa menej nudná ako hodiny gymnastiky, ktoré basketbal nahradil.

James Naismith chcel nájsť nejakú novú činnosť a úvahy ho priviedli k stanoveniu princípov, na ktorých spočíva celý basketbal ako hra.

5. princípov, ktoré stanovil James Naismith

1. princíp: Hrá sa rukami s veľkou guľatou loptou.

2. princíp: Každý hráč sa môže na hracej ploche voľne pohybovať.

3. princíp: Je zakázané bežať s loptou v rukách.

4. princíp: Družstvá hrajú na hracej ploche spolu, ale kontakt medzi hráčkami je zakázaný.

5. princíp: Kôš je umiestnený horizontálne nad úrovňou hracej plochy. Má malé rozmery, aby hráči využívali viac obratnosť ako silu.

Na základe týchto princípov vznikli prvé pravidlá hry, ktoré už špecifikovali podmienky priebehu samotnej hry. Neskôr sa pravidlá vyvíjali vzhľadom na stále vyššiu technickú dokonalosť hráčov, napredovanie v tréningovom procese, ale tiež vzhľadom na zlepšovanie materiálnych podmienok hry a jej vyššiu atraktívnosť pre divákov. Napriek tomu sa vývoj pravidiel vždy opiera o týchto päť princípov.

Vývoj basketbalu

Nová hra zaznamenala okamžite obrovský úspech v Spojených štátoch amerických, kde sa začala hrať na väčšine univerzít. Neskôr dobila Európu a ostatné kontinenty.

Vo Francúzku sa napríklad prvé stretnutie hralo v roku 1893. Na Slovensku sú prvé správy o basketbale z roku 1919, keď sa hral v YMCA v Žiline a od roku 1922 v letnom tábore YMCA v Oravskom Podzámku.

Organizovali sa stretnutia amerických univerzít proti iným zahraničným univerzitám. Aj rodiace sa olympijské hnutie sa začalo zaujímať o túto novú hru a basketbal bol ukážkovým športom na Hrách olympiády v roku 1904 v St. Louis, USA a v roku 1924 v Paríži, Francúzko.

Basketbalová vlna rýchlo rástla a hra sa čoskoro stala športom, ktorý vzhľadom na svoju univerzálnosť potreboval jednotné pravidlá, aby sa mohli všetky krajiny stretnúť v rovnakých podmienkach hry. Takto vznikla v septembri 1924 FIBA.

FIBA (Fédération Internaionale de Basket Association – Medzinárodná basketbalová asociácia)

FIBA sa stále viac presadzovala svoju identitu (v mnohých krajinách basketbal dlho riadili iné športové

federácie, napr. atletická vo Francúzku), čo sa ej po mnohých prieťahoch umožnilo zaslúžiť sa o zaradenie

basketbalu na Olympijské Hry v Berlíne, Nemecko, v roku 1936.

V súčasnosti riadi FIBA basketbal na celom svete. Veľké medzinárodné podujatia (Majstrovstvá Sveta, Olympijské Hry) v minulosti vyhradené len pre „amatérov“ sa od roku 1992 otvorili i profesionálom. Americké mužstvo (Dream Team), založené z najväčších profesionálnych hviezd tejto krajiny, umožnilo prežiť miliónom divákov na Olympijských Hrách v Barcelone, Španielsko, basketbalový sen a zároveň bolo jednou z hlavných príčin súčasnej fantastickej „explózie“ basketbalu na celom svete.

Súčasný Boom

Basketbal prežíva naozajstnú revolúciu a samotná hra sa stala významných spoločenským javom v mnohých krajinách sveta.

Basketbal sa rozvíja ďalej, či už je to v rámci športových federácií a asociácií alebo mimo nich. Rozvíja sa možno aj preto, lebo v sebe obsahuje všetky prvky jedného sna – toho amerického.

Vo väčšine národných federácii sa počet členov basketbalových klubov zvyšuje. Je to iste aj zásluhou toho, že basketbal sa hrá na ulici či na sídliskových parkoviskách. Žiaci žiadajú viac basketbalu na hodinách telesnej výchovy, na mnohých miestach pribúdajú basketbalové koše... Tento jav sa posilňuje pôsobením televízneho športového vysielania a vydávaním špecializovaných časopisov, čím sa rozširujú aj rady športových divákov a fanúšikov jednotlivých klubov. Aj športový priemysel sa o to veľmi živo zaujíma a podnecuje chuť hrať basketbal hlavne u detí a mládeže.

V tomto kontexte sa basketbal ukazuje ako šport tretieho tisícročia... Aj keď na Slovensku sú ešte stále športmi číslo jedna hokej a futbal...

/Zdroj: Lucien Legrand – Michel Rat, Basketbal, ISBN 80-06-01156-7

Upravil: Meo/